Vianočná nádielka

Keďže sa už zhon vianočných sviatkov skončil, mám chvíľku znovu usadnúť za klávesnicu a podeliť sa o svoje nové zážitky. Tento post sa bude venovať knihám, ktoré sú mojou ďalšou hlbokou vášňou. Som doslova posadnutá, neprejde mesiac, čo by som neprečítala minimálne 2-3 publikácie, neberiem však do úvahy školské skriptá a učebnice, stojace bohužiaľ mimo okraja záujmu :)

Vianočná nádielka obohatila moju zbierku, medzi nimi hviezdi Huraki Murakami, Milan Kundera, Kurt Vonnegut, Dominik Dán a Carlos Ruis Zafón. Posledného z vybraných autorov Vám chcem dnes bližšie predstaviť.

Jeho kniha, ktorá sa mi dostala do rúk, má názov Tieň vetra. Príbeh románu sa odohráva v časoch povojnovej Barcelony a vracia sa späť do obdobia, keď bola krajina korisťou, ktorá sa zmieta v pazúroch zhubného Francovho režimu a občianskej vojny.

Hlavným hrdinom je malý Daniel Sempere, ktorý nájde na mieste zvanom Cintorín zabudnutých kníh osudový román Tieň vetra od neznámeho a strateného autora Juliána Caraxa. Po prečítaní tohto diela Daniel začne bažiť po ďalších tituloch od Caraxa, stretne sa však s neprekonateľnou prekážkou - všetky známe publikácie bez stopy zmizli. Danielovi však tento fakt nevezme chuť nájsť autora a pustí sa do pátrania na vlastnú päsť, počas ktorého sa zoznámi z mnohými osobami, ktoré mu navždy zmenia život.


Toľko asi ku krátkemu objasneniu obsahu knihy, nechávam ho radšej v takejto miniforme, chcem sa vyhnúť nedopatrenému prezradenie kľúčových udalostí :)


Pre mňa osobne bola kniha opäť jedným z diel, ktoré som zhltla na jedno posedenie. Zafón píše veľmi pútavým štýlom, pri čítaní opisu barcelonských zákutí si ich dokážem dokonale predstaviť, ako aj vykreslené postavy. Nenudí, zbytočne nerozvádza, poteší občasnými perličkami, ktoré ma rozosmiali alebo zahriali na duši. Medzi ne patria väčšinou výroky Fermína Romera de Torres, ktorý je hádam najvtipnejšou postavou celého príbehu.


Uvádzam jeden obľúbený výrok : "Muž sa zahrieva ako žiarovka : zapáli sa okamžite, zhasne hneď. Avšak žena sa zahrieva ako žehlička : potrochu, postupne, ale potom, keď dosiahne tú správnu teplotu, ju nič nezastaví. "


Ak náhodou pátrate po dobrej knihe na spríjemnenie večerných chvíľ, neváhajte a obstarajte si Tieň vetra.

Príjemné čítanie želá
Vaša Solánge

Vianoce, Vianoce

Konečne sme sa dočkali najkrajších sviatkov roka! Ani sa nenazdáme a už je tu koniec roku 2009, pre mňa osobne plného rozporov a nepríjemných situácií. Avšak nebolo to obdobie len negatívne, zjavili sa úplne nové veci, nečakané a odzbrojujúce, udalosti, čo ma jednoducho posunuli ďalej. Už začínam rozumeť úsloviu "Všetko zlé je na niečo dobré", lebo je to asi naozaj pravdivé. Uvidíme, čo nám prinesie nový rok, aké výzvy a prekážky nám postaví do cesty.

Želám Vám všetkým tie najkrajšie vianočné sviatky, prežite ich v pohode a bez starostí a užite si ich, aj keď nám Perinbaba nenadelila snehovú prikrývku.

Solange

Čokoládový koláč

Jednou z mojich obľúbených činností (občas môžem tvrdiť, že táto sa približuje až k posadnutosti) je varenie a pečenie. Kuchyňa je pre mňa oáza pokoja a vždy ma teší, keď môžem vyčarovať niečo nové a zaujímavé. Často skúšam nové recepty, ktoré si hľadám na rozličných stránkach na webe (jeden by neveril koľko ich je!!) a v časopisoch. Prednedávnom som narazila na jeden americký koláč - Chocolate Fudge Cheesecake. Vyzeral úplne božsky na nastylovanej fotografii a neodolala som a musela som ho vyskúšať. Prekážkou pre mňa však boli americké hmotnostné miery. Keďže som nenašla žiadny oficiálny konvertor na naše európske, pomohla som si ako sa len dalo. Vďakabohu za ten internet, je na ňom naozaj všetko (presýtenosť informáciami je bohužiaľ niekedy naopak na ujmu). Ingrediencie som si ako tak prepočítala, bol to veru horibilný boj, napriek snahe som sa nedokázala dopracovať k jednotnému výsledku, a preto som sa na to vykašľala a väčšinu som dáko odhadla. Koláč tvoria dve vrstvy - čokoládová a krémová- a navrch patrí čokoládová poleva. Veru, v tortovej forme to najprv vyzeralo všeliako, len nie na zdárny koniec, ale po vytúženej hodinke koláčik nadobudol pekné rozmery a krásne rozvoňal kuchyňu. Napokon treba vytvoriť aj dáku "image" a tu prišla na rad poleva, samozrejme čokoládová (toľko čokolády, že až :) ). Voilá a je hotovo.

Tu je recept, viacmenej ako som si ho prispôsobila.

Čokoládové cesto :
- 3/4 tabličky čokolády na varenie (ostatok si odložíme)
- 8 lyžíc masla
- 16 lyžíc cukru (práškový)
- 2 vajcia
- 7-8 lyžíc hladkej múky
- štipku vanilkového cukru
- čokoláda na varenie

Krémové cesto :
- 270 gramov Lúčiny
- asi 7 lyžíc cukru
- 3 vajcia
- vanilkový cukor (množstvo podľa chuti)

Čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli a zatiaľ vymiešame maslo, cukor, múku a vajcia. Vajcia zapracovávame po jednom, aby bol krém hladší. Pridáme vanilkový cukor a roztopenú čokoládu. Cesto vlejeme do vymastenej a pomúčenej okrúhlej tortovej formy (nezabudnúť na okraje, pretože cesto narastie!!). Napokon pridáme na drobno rozdrvené kúsky várovej čokolády - tu sa nekladú medze množstvu, osobne som dala asi tri hrste.
Lúčinu zmiešame s cukrom a vanilkovým cukrom a pridáme, opäť jedno po druhom, vajcia. Hmotu vlejeme na čokoládové cesto.
Vložíme do trúby rozhriatej na 200 °C a pečieme minimálne hodinu a 10 minút. Cesto je veľmi mäkké, takže vyžaduje dlhší čas pečenia. Po uplynutí času vyberieme a necháme vychladnúť.

Na polevu použijeme ďalšiu čokoládu na varenie, opäť asi 3/4 tabličky a 8 lyžíc smotany na šľahanie. Na miernom ohni za stáleho miešania rozpustíme. Tekutú polevu rozlejeme na koláč a upravíme podľa ľubovôle.

Hotovo :)

Nová láska

Všetko so tak dáko mení, veľmi rýchlo a závratne, občas si to ani nestihnem všimnúť. A napriek tomu sa mi zdá, že za posledných pár dní sa zmenilo celkom veľa a ani to nechcelo veľa nákladov. Jednou zo zmien, ktoré nastali v mojom živote, je objav novej lásky. Nie som síce na tieto typy, no svojou dokonalosťou si ma úplne podrobili. Zamilovala som sa do (ne)obyčajných topánok! Človek si povie, bah, aká malichernosť, no pre mňa je to zmena nevídaného charakteru. Topánky pre mňa neznamenali nikdy viac ako tovar, ktorý je potrebný kúpiť tak, aby bol pohodlný, vyzeral ako-tak k svetu a nerozpadol sa behom jedného behu za autobusom. Chýbala mi tá, typicky ženská, láska k ihličkám, lodičkám, balerínkam a iným okrasným úkazom. Pri listovaní jedného časopisu som na ne narazila. Jednoduché, čierne lakované lodičky. Čo ich však robí takými krásnymi je ich červený opätok. Áno, sú to svetoznáme topánočky od Christiana Louboutina! Tie najkrajšie na celom celučičkom svete, ktoré si pýtajú aby si ich človek uchovával ako vo vatičke. Nemôžem na ne prestať myslieť, až som sa dohnala do stavu, keď som na internete hľadala najbližší obchod, kde by som si ich mohla kúpiť. Dobrá správa je, že som zatiaľ nenašla ich oficálnu predajnú cenu, to by ma asi veľmi rýchlo prešla chuť na nákupy. Tou zlou správou však je, že sa kdesi hlboko vo mne zakotvilo veľmi silné odhodlanie si ich v blízkom časovom horizonte (odvážných 10 rokov) zadovážiť.

Predpokladám, že si poviete, veď je to úplná hlúposť a topánky nie sú všetko. Súhlasím, ale čaru týchto ihličiek odolať bohužiaľ nemôžem. A na dlhú dobu asi ostanú jediným zástupcom zo sortimentu obuvníctva, po ktorom moje srdce urputne piští :)

Slovko na úvod

Dnešným dňom chcem vstúpiť na novú cestu svôjho života, nabrať nový dych a konečne začať voľne dýchať. Preto som sa rozhodla založiť si tento blog ako takú osobnú pokladničku, do ktorej si budem odkladať myšlienky, zážitky alebo jednoducho iba drobnosti, ktoré mi prišli do cesty. Na vyrieknutie jednoznačného obsahu blogu je ešte príliš skoro a tak popis ešte nechám otvorený.

Vitajte teda vo svete Solange :)