Vianočná nádielka

Keďže sa už zhon vianočných sviatkov skončil, mám chvíľku znovu usadnúť za klávesnicu a podeliť sa o svoje nové zážitky. Tento post sa bude venovať knihám, ktoré sú mojou ďalšou hlbokou vášňou. Som doslova posadnutá, neprejde mesiac, čo by som neprečítala minimálne 2-3 publikácie, neberiem však do úvahy školské skriptá a učebnice, stojace bohužiaľ mimo okraja záujmu :)

Vianočná nádielka obohatila moju zbierku, medzi nimi hviezdi Huraki Murakami, Milan Kundera, Kurt Vonnegut, Dominik Dán a Carlos Ruis Zafón. Posledného z vybraných autorov Vám chcem dnes bližšie predstaviť.

Jeho kniha, ktorá sa mi dostala do rúk, má názov Tieň vetra. Príbeh románu sa odohráva v časoch povojnovej Barcelony a vracia sa späť do obdobia, keď bola krajina korisťou, ktorá sa zmieta v pazúroch zhubného Francovho režimu a občianskej vojny.

Hlavným hrdinom je malý Daniel Sempere, ktorý nájde na mieste zvanom Cintorín zabudnutých kníh osudový román Tieň vetra od neznámeho a strateného autora Juliána Caraxa. Po prečítaní tohto diela Daniel začne bažiť po ďalších tituloch od Caraxa, stretne sa však s neprekonateľnou prekážkou - všetky známe publikácie bez stopy zmizli. Danielovi však tento fakt nevezme chuť nájsť autora a pustí sa do pátrania na vlastnú päsť, počas ktorého sa zoznámi z mnohými osobami, ktoré mu navždy zmenia život.


Toľko asi ku krátkemu objasneniu obsahu knihy, nechávam ho radšej v takejto miniforme, chcem sa vyhnúť nedopatrenému prezradenie kľúčových udalostí :)


Pre mňa osobne bola kniha opäť jedným z diel, ktoré som zhltla na jedno posedenie. Zafón píše veľmi pútavým štýlom, pri čítaní opisu barcelonských zákutí si ich dokážem dokonale predstaviť, ako aj vykreslené postavy. Nenudí, zbytočne nerozvádza, poteší občasnými perličkami, ktoré ma rozosmiali alebo zahriali na duši. Medzi ne patria väčšinou výroky Fermína Romera de Torres, ktorý je hádam najvtipnejšou postavou celého príbehu.


Uvádzam jeden obľúbený výrok : "Muž sa zahrieva ako žiarovka : zapáli sa okamžite, zhasne hneď. Avšak žena sa zahrieva ako žehlička : potrochu, postupne, ale potom, keď dosiahne tú správnu teplotu, ju nič nezastaví. "


Ak náhodou pátrate po dobrej knihe na spríjemnenie večerných chvíľ, neváhajte a obstarajte si Tieň vetra.

Príjemné čítanie želá
Vaša Solánge