Detské časopisy

Pamätáte si ešte na svoje detské roky a časopisy, ktoré ste vtedy čítali? K tomtuto postu ma inšpiroval článok, ktorý publikovalo SME, o živote a smrti detských časopisov.
Po prečítaní celkom dlhého článku, som si zaspomínala, čo som vlastne ja ako decko čítavala.

Samozrejme, na začiatku v škôlke to bolo jednoznačne Slniečko, ktoré bolo mojím dosť obľúbeným časopisom, aj vďaka tomu, že na úplne poslednej strane bol od určitého obdobia krátky komiks (slovo komiks nie je asi ani správne pomenovanie, jednoducho to boli okienka s obrázkami) so slovenskými povesťami a tie som zbožňovala. Slniečku sa nedali uprieť aj krásne ilustrácie, ktorých boli plné stránky.

Ďalším časopisom, ak si spomínam, bol Fifík, v ktorom boli vždy hlavolamy a rozličné rébusy, inokedy zasa vystrihovánky. Fifíka som nikdy nemala obzvlášť v láske, asi to bude tým, že sa mi trochu protivila postavička Fifíka :)

Macko Pusík. To bol jeden z mojich TOP časopisov, pretože tam boli obrázkové recepty a Mackov najlepší kamarát bol psík Bello. Krásne ilustrácie dopĺňané vtipnými aj poučnými príbehmi, vystrihovánky, návody na domáce majstrovanie a hlavne nevtieravé a pulzujúce farby, ktoré pôsobia jemným dojmom.

České ABC patrilo k tým časopisom, ku ktorým sa radi vraciate aj po pár rokoch. Ponúkalo zaujímavé články o mnohých témach, či už to bola história, príroda, mechanika, fyzika alebo zaujímavý ľudia. Zakaždým, keď sa ku mne dostal čerstvý výtlačok (mala som ho dokonca predplatený!!) som s radosťou a s iskierkou zvedavosti v očiach trhala čierny celofán, do ktorého časopis balili, aby sa cestou ku mne náhodou nepoškodil. Vôňa čerstvého papiera, ktorá mi vrazila do nosa, bola vstupenkou do sveta nového a nepoznaného. Dodnes túto vôňu obľubujem, či už sú to časopisy alebo knihy.

Na moderných časopisoch pre deti sa mi bridí ten prefabrizovaný dizajn, ostré kontúry a dospelácky výzor. Postavičky v nich často riešia situácie, ktoré do detského sveta nepatria, prinajmenšom tam nemajú čo hľadať. Možno som spiatočnícka, ale časopisy, ktoré sa kedysi vydávali mali (podľa môjho osobného názoru) väčšiu hodnotu pre detského čitateľa ako v dnešnej dobe. Mrzí ma však jedna vec, a to, že som svoju veľkú zbierku časopisov obetovala v boji za víťazstvo v zbere papiera na strednej škole, keď som si naivne myslela, že taká hŕba papiera nikoho nebude viac už zaujímať. A teraz mi to je ľúto. Ľúto, že nebudem môcť svojim deťom ukázať, aké krásne časopisy kedysi dávno čítala ich mamina.