Veľmi smutný príbeh

Práve som dopozerala film z roku 2007 s názvom Atonement (v našich kinách vyšiel pod názvom Pokánie). 130 minút dramatických udalostí na pozadí 2. svetovej vojny, odohrávajúcich sa napoly v Anglicku a napoly vo Francúzsku, je plných bolesti, rozorvanej lásky a hľadaní odpustenia. Režisér Joe Wright natočil snímok sršiaci tragickosťou so svetlými farbami a jemnou kamerou, hlavné postavy zveril Keire Knightley a Jamesovi McAvoyovi. Príbeh dvoch mladých zaľúbených ľudí, ktorých rozdelí príliš bujará fantázia dieťaťa, podmanivo dokresľuje aj hudba. Osobne nemám rada romantické filmy, ale nemôžem úprimne povedať, že by tento dotyčný film priam sršal romantikou. Skôr v ňom vidím urputný boj, ktorý zvádzajú ľudia o dosiahnutie a prinavrátenie svojej lásky a obraz martýra, ktorého chce zo seba spraviť jediný vinník celého nešťastia, a tak čaká na odpustenie svojich hriechov. Scény sa prelínajú medzi sebou, obdobia prítomnosti sú pretkané so spomienkami z pred rokov. Človek niekedy nevie, či je takáto silná láska, ako ju vykresľujú filmári aj v reáli existenčne vôbec možná. Som skeptik.





Ale kdesi skryto v hĺbke dúfam, že je tomu tak.